OBSAH : DESIATE LETO SO SHAKESPEAROM ŽILINA ZAPLAVENÁ DIVADLOM ISTROPOLITANA PROJEKT 2010 STRETNUTIA S DIVADLOM POD HOLÝM NEBOM FESTIVAL SETKÁNÍ – STRETNUTIE OSLÁVIL PÄTNÁSTINY APRÍLOVÉ PREMIÉRY 3D DIVADLA BRATISLAVA MÁ MESTSKÉ DIVADLO FEBRUÁROVÉ PREMIÉRY POZNÁME PRVÝCH PÄŤ TANEČNÝCH OSOBNOSTÍ BYŤ HOSŤOM SND JE ÚŽASNÉ NAJLEPŠOU INSCENÁCIOU OPERA AKO MÔŽE SÚVISIEŤ MINULOSŤ S PRÍTOMNOSŤOU POZNÁTE UŽ CUK? NÁRODNÝ DOM OPÄŤ PLNÝ ŽIVOTA ZÁŽITOK Z HĽADANIA DIVADLA V TRNAVE

---

      Tento rok slávia Letné Shakespearovské slávnosti na Slovensku desiate výročie. Jubilejný ročník LSS 2010 otvorila na Bratislavskom hrade premiéra komédie Oko za oko v réžii Michala Vajdičku. Politikom tak divadelníci nastavili zrkadlo priamo pod ich oknami. Shakespeara totiž k napísaniu tejto komédie inšpiroval skutočný príbeh o sudcovi, ktorý zneužil svoju moc. Žene, ktorá ho prišla prosiť za život svojho manžela odsúdeného na smrť sľúbil, že ho prepustí, ak s ním strávi noc. A vôbec nie je podstatné, že pôvodne sa príbeh odohral v polovici 16. storočia. Lebo dodnes mnohí politici, úradníci alebo ľudia v iných povolania a funkciách niečo iné o cti, morálke a spravodlivosti hovoria a inak vo svojom živote konajú. Jednoducho, stále si môžete vyhandlovať niečo za niečo.
Hudbu k tomuto komediálnemu predstaveniu s pesničkami, v ktorom sa uvažuje nad tým ako čo najlepšie riadiť štát, zložil Marián Čekovský. Pesničky otextoval Tomáš Hudák. Hlavné úlohy stvárňujú českí herci Martin Trnavský a Ivana Jirešová, ktorým Shakespearove slová prebásnil Martin Hilský. Slovenským hercom (Richard Stanke, Dana Košická, Juraj Hrčka a i.) ich zase upravil Ľubomír Feldek.
     Počas leta sa však so Shakespearom nestretnete len v Bratislave. Shakespearovské tímy počas tohto open-air divadelného festivalu nájdete aj v ďalších slovenských mestách. V Košiciach (24. – 25. 7.), Trenčíne (3. 8.) a Zvolene (10. – 11. 8.) sa napríklad bude hrať titul Antonius a Kleopatra, ktorý režisér Michal Vajdička pre Letné shakespearovské slávnosti vytvoril v predchádzajúcom roku. Je to silná inscenácia, ktorá sa opiera aj o výbornú hereckú zostavu. Postavu Antonia stvárňuje Ján Koleník. Sebavedomú a milujúcu Kleopatru hrá Henrieta Mičkovicová. Úlohu mocichtivého Ceasara stvárňuje Ľuboš Kostelný. Spolu s nimi hrajú ďalší dobrí slovenskí herci.

      Koniec divadelnej sezóny sa v Žiline už tradične spája s divadelným festivalom Žilinská svätojánska noc. V poradí 7. ročník podujatia, ktoré v sebe spája tradičné i netradičné divadlo v rôznych formách a žánroch, mal aj tentoraz medzinárodné zastúpenie. O podujatí, počas ktorého bola Žilina doslova zaplavená divadlom, nám informácie poskytol Michal Kolárik, PR manažér Mestského divadla Žilina.
      Počas tohtoročnej Žilinskej svätojánskej noci vystúpilo 9 účinkujúcich súborov zo Slovenska, Českej republiky a Portugalska, ktoré spolu zahrali 11 divadelných, koncertných a tanečných predstavení na Mariánskom námestí a v dvoch sálach Mestského divadla Žilina. To všetko počas jedného popoludnia a večera (streda 23. 6. 2010). Podujatiu prialo aj počasie, ktoré sa napriek nie príliš optimistickej predpovedi umúdrilo a počas vystúpení na Mariánskom námestí nespadla z oblohy ani kvapka vody.
      Aj tento rok mali možnosť diváci cítiť divadlo na vlastnej koži. Herci a umelci vystúpili z kamenných stánkov divadiel do otvoreného priestoru Mariánskeho námestia v Žiline a vôbec sa pritom nevyhýbali priamemu kontaktu nielen s priaznivcami divadla, ale aj náhodnými okoloidúcimi. Svoje nezameniteľné predstavenia, ktoré doslova vtiahli okoloidúcich do deja, odohrali divadlo Kvelb z Českých Budějovíc, či portugalský klaun Enano, ktorý sa po minuloročnom úspechu dočkal veľkého aplauzu žilinského publika pri oboch svojich vystúpeniach aj tentoraz. Rozprávkou Šípková Ruženka potešilo najmenších prešovské divadlo Babadlo, koncertmi si podmanili publikum na Mariánskom námestí skupiny Karpatské chrbáty, Chiki liki tu-a a Bez ladu a skladu.
      Hudbu Michala Kaščáka mohli počuť diváci aj v preplnenej Veľkej sále Mestského divadla Žilina počas vystúpenia pražského súboru fyzického tanečného divadla DOT 504. Narodeniny v podaní bratislavského divadla SkRAT zase úplne naplnili Štúdio v Mestskom divadle a strhujúci moderný balet na klasickú tému Carmen v podaní Baletu Štátneho divadla Košice napriek pokročilej večernej hodine potešil stovky divákov na Mariánskom námestí. Záver 7. ročníka festivalu patril vystúpeniu divadla Kvelb, ktoré zahralo s obrovskými horiacimi bábkami predstavenie o láske medzi mužom a ženou.
      Tohtoročná Žilinská svätojánska noc, na ktorej sa zúčastnilo okolo 6000 divákov, opäť premenila mesto Žilina na divadelný sviatok a bola magickým ukončením divadelnej sezóny v žilinskom estskom divadle.

      Mnohí diváci majú v týchto dňoch hlavu plnú všeličoho iného ako divadla, ale možno práve preto im divadelníci v tomto období ponúkajú dni nabité divadlom. V takmer rovnakom čase v Bratislave roztočia divadelný kolotoč študenti divadelných škôl a v Martine zase účastníci festivalu Dotyky a spojenia.
      Šesť dní nabitých divadlom, takže každý, kto flákal celú sezónu, má šancu všetko dobehnúť. V Bratislave počas návštevy niektorého z predstavení festivalu Istropolitana Projekt 2010 v dňoch 18. – 23. 6. 2010 alebo v Martine, kde sa v dňoch 22. – 28. 6. 2010 uskutoční stretnutie divadiel zo Slovenska.
      Vysoká škola múzických umení v Bratislave je už po osemnásty raz hostiteľom študentov divadelných škôl pôsobiacich v pre nás bližšom i vzdialenejšom zahraničí. Informácie o tom, s čím prichádza mladá svetová a európska divadelná scéna po dvoch rokoch opäť do Bratislavy, nám poskytli organizátori podujatia.
      Podľa nich k najlepším chuťovkám spod svetiel reflektorov festivalu Istropolitana Projekt 2010 bude patriť predstavenie „Na Zha Wrecks Havoc at the Eastern Sea“(Na Zha Wrecks Havoc pri Juhočínskom mori) opery zo Singapuru. Študenti z Iránu prinesú Last supper (Poslednú večeru). Odpáli to aj Tel Avivské The Performing Arts Studio s ich Lying Undiscovered (V detstve stratený). Natasha´s Dream (Natašin sen) príde odohrať Towson University z USA. Zaujímavé predstavenie ponúkne aj divadlo z Jakarty - Broom was in hands (Metla v rukách), ale divadelný labužník sa môže tešiť aj na Gogoľovu Ženbu v podaní najznámejšej moskovskej divadelnej školy GITIS. Z európskych škôl dostanú v programe priestor francúzsky Ecole Florent, škola, v ktorej herecky vyrástna Audrey Tatou, budapeštianská Univerzita divadla, filmu a televízie či anglický Rose Bruford College, ktorí prinesú hru Oidipage a mnoho ďalších. Špeciálna pozornosť sa bude venovať vzájomnej konfrontácii škôl z Visegrádskeho regiónu, čiže klasicky z Brna, Prahy, Varšavy.
      Na všetkých mladých divadelníkov sa kritickým okom bude pozerať sedemčlenná medzinárodná porota, ktorá na záver udelí cenu za najlepšiu inscenáciu, najlepší herecký výkon a najzaujímavejší divadelný počin. Ale priestor dostane aj „hlas ľudu“ a svoju cenu udelia aj diváci.
      Okrem šiestich dní nabitých divadlom, v divadlách, v uliciach nášho hlavného mesta a všade naokolo, pripravili organizátori pre festivalových návštevníkov aj niekoľko bonusov v podobe zaujímavých workhopov a diskusií. Výstavu fotografií, workshop lightdesignu v divadle, medzinárodné stretnutie manažérov kultúry alebo tanečný workshop v spolupráci s tanečnou školou Elle danse – to všetko im naplní program od rána do noci. Cena vstupeniek je naozaj symbolická (4 eurá). A z pohľadu organizátorov o night life vraj ani netreba písať - Istropolitanské žúry sú už povestné. Tento rok ich miestom bude Cvernovka.
      Organizátori podujatia vám na záver sľubujú, že sa budú hrať. Budeme hrať aj pre Vás a hrať sa s Vami. Program a ostatné informácie o podujatí nájdete na adresách www.istropolitana.malascena.sk a www.vsmu.sk.

      ZÁMOCKÉ HRY ZVOLENSKÉ sú najstarším slovenským divadelným festivalom odohrávajúcim sa pod holým nebom. Toto atraktívne podujatie prešlo od svojho vzniku v roku 1974 viacerými zmenami: k činohernej časti festivalu pribudla časť operná, priestor na zámockom nádvorí sa postupne otvoril divadlám z celého Slovenska a od roku 1993 sú do jeho programu zaraďované aj predstavenia zahraničných divadiel. Týmto získal festival podtitul „medzinárodný letný divadelný festival“. Kontinuita festivalu zatiaľ nebola ani na jeden rok prerušená a tento rok pripravuje DJGT Zvolen už jeho XXXVII. ročník, ktorý sa bude konať v dňoch 4. 6. - 4. 7. 2010 na zámockom nádvorí s kapacitou 490 miest.
      Hlavné dejisko festivalu, historické nádvorie Zvolenského zámku, ponúka divákom večer čo večer pod nočnou oblohou neopakovateľnú atmosféru, ktorá ozvláštni každé predstavenie a je neobvyklou skúsenosťou tak pre hosťujúce súbory ako aj pre divákov.
      Zámocké hry zvolenské sú určené širokému spektru divákov a každý ročník ponúka pestrú škálu divadelných žánrov a súborov. Dramaturgia činohernej časti festivalu sa zameriava na inscenácie, ktoré sú tým najzaujímavejším, čo divadlá na Slovensku ponúkajú. V skladbe festivalu sa okrem predstavení pre väčšinového diváka nachádzajú podľa ponuky aj predstavenia určené deťom, študentom, predstavenia inscenovanej poézie, autorské predstavenia či predstavenia súčasnej dramatiky. Z tejto rôznorodej ponuky si naozaj môže vybrať každý záujemca o divadelné umenie a fakt, že festival je každoročne bohato navštevovaný, to potvrdzuje. Veľký záujem býva samozrejme o zahraničné divadlá a ich predstavenia, ktoré by inak diváci nemali možnosť navštíviť.

      Činoherná časť ZHZ sa uskutoční v dňoch 4. - 22. 6. 2010. V prípade nepriaznivého počasia budú predstavenia presunuté do Divadla J. G. Tajovského s kapacitou 330 miest. Organizátorom činohernej časti festivalu pod záštitou predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja je Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene v spolupráci s Mestom Zvolen a Slovenskou národnou galériou Bratislava - Zámok Zvolen. Tak ako býva dobrým zvykom, festival otvoria domáci divadelníci. Tento rok to bude obnovenou premiérou Moliérovej hry Lakomec (DJGT ju uviedlo na otvorení Zámockých hier zvolenských 2005). Ďalší program zostavili organizátori z vystúpení 9 slovenských a 2 českých divadiel.
      Operná časť ZHZ sa uskutoční 26. 6. – 4. 7. 2010. Otvorí ju Štátna opera Banská Bystrica novým naštudovaním Verdiho Nabucca. Pre priaznivcov operných diel organizátori do programu festivalu zakomponovali aj inscenáciu tragickej opery G. Donizettiho Lucia di Lammermmor z produkcie operného súboru Štátneho divadla Košice. Operná časť ročníka sa však ponesie najmä v znamení prezentácie Verdiho tvorby. V koncertnom naštudovaní Verdiho Jany z Arku vystúpia viacerí zahraniční hostia. Mladosť na zámku má zase názov večer operných árií, ktorými sa budú prezentovať najmladšie nádeje slovenskej opernej scény.

      Pätnásty ročník medzinárodného divadelného festivalu Setkání – Stretnutie, ktorý sa uskutočnil od 17. do 22. 5. 2010 v Zlíne, sa napriek daždivému počasiu tešil veľkému diváckemu záujmu. Divákov od návštev niektorých sprievodných podujatí neodradil ani fakt, že sa museli konať v náhradných priestoroch a nie pod holým nebom. Súhrnné informácie o festivale nám poskytla Hana šmardová, tlačová tajomníčka Mestského divadla Zlín, ktoré festival pripravilo. Dvadsaťjeden inscenácií zaradených do hlavného programu a prezentovaných na pódiách vo Veľkej sále, v Štúdiu Z a na Malej scéne videlo celkom 5 315 divákov. Zlínske divadlo sa počas festivalového týždňa stalo hostiteľom 205 pozvaných hostí z radov divadelných kritikov, režisérov, dramaturgov, zástupcov médií a ďalších inštitúcií (z nich bolo 97 študentov divadelných škôl).

      Na tohtoročný festival prišli tiež mnohé popredné české a slovenské osobnosti. Ak by sme chceli začať s vymenúvaním aspoň niektorých z nich museli by sme začať od prvej dámy České republiky Lívie Klausovej. Z hereckých hviezd, známych nielen z televíznych obrazoviek, treba určite spomenúť obidvoch patrónov prehliadky Zdenu Studenkovú a Miloša Mejzlíka. Ďalej herca Slovenského národného divadla Dušana Jamricha, ktorý prevzal za svoju domovskú scénu Cenu riaditeľa zlínskeho divadla za dlhoročnú spoluprácu a partnerstvo na festivale. V uvedených inscenáciách sa objavili populárne herecké tváre ako David Matásek, Ondřej Pavelka, Norbert Lichý, Daniela Kolářová, Pavla Tomicová, Anna Šišková, Ladislav Mrkvička či Jana Boušková. Tohtoročnými partnermi festivalu boli Slovenské národné divadlo Bratislava a poľský Akademicki Ośrodek Inicjatyw Artystycznych Łodź. Práve riaditeľ poľského strediska Tomasz Bieszczad nemohol doraziť na svoje vystoupenie z dôvodu dopravnej komplikácie spôsobenej záplavami.

      Dramaturgicky vyhranená prehliadka s jednoznačnou orientáciou na podporu pôvodnej dramatickej a inscenačnej tvorby sa v tomto roku niesla v duchu podtitulu Hra-Nehra. Cieľom festivalu bolo zároveň prezentovať úplne pôvodné hry, adaptácie či dramatické novinky preložené z cudzieho jazyka. Zároveň to muselo byť prvé uvedenie daného titulu v Čechách či na Slovensku od januára 2009.
„Přestože na hodnocení divadelního festivalu, jeho jubilejního patnáctého ročníku, teprve nastává čas, jsem přesvědčen, že splnil poslání, jemuž je festival zasvěcen: představit to nové – dramatické texty, současnou hru a současné vidění světa a společnosti, nové inscenační trendy. Tím je tento festival proslulý, a proto si zaslouží plné podpory. O to víc bude usilovat i nový ročník Setkání 2011 Stretnutie,“ zhodnotil práve skončený ročník festivalu riaditeľ Mestského divadla Zlín Antonín Sobek.
BR>       K najväčším festivalovým hitom z diváckeho hľadiska patrilo tradične predstavenie Radošinského naivného divadla. Pozornosť divákov, nielen vďaka hokejovým majstrovstvám sveta, upútalo aj predstavenie Jaromír Jágr, Kladeňák v podaní Stredočeského divadla Kladno. S veľkou pozornosťou sa stretlo tiež Náměstí bratří Mašínů, s ktorým na festival prišlo Klicperovo divadlo Hradec Králové. Studio Z bolo nabité počas predstavení Buchet a loutek Praha s názvom Lynch, domovského Mestského divadla Zlín s názvom Fridy Kahlo, a Studia Rubín Praha s názvom Kauza Salome, Divadla Letí Praha s názvom Zazděná či Emotion Collection s rovnomennou inscenáciou.

V ARÉNE SA STRIEĽA

      Tridsať rokov musela situačná komédia Štefana Kršňáka S brokovnicou na manžela čakať na uvedenie v slovenskom profesionálnom divadle, hoci ju roky úspešne uvádzali ochotnícki divadelníci. A možno by čakala ďalšie roky, keby nebolo 20. výročia nežnej revolúcie a chuti v jednom divadle trochu si pri tejto príležitosti z kohosi alebo čohosi „vystreliť“. Ale to len tak mimochodom, lebo nech už boli pohnútky pre zaradenie tejto hry do repertoáru bratislavského Divadla Aréna (premiéra 11. 4. 2010) akékoľvek, najzaujímavejšie bude sledovať ako osloví divákov. Budú vnímať jej inscenačnú podobu tak, ako si predstavovali jej tvorcovia? Zamyslia sa nad tým, na čom sa vlastne zabávajú? Možno. A možno nie. Pretože mnohí z návštevníkov divadla často očakávajú od divadelníkov len jedno – pobavenie. Pritom im ani na um nezíde, že by sa niekto mohol zabávať aj na ich účet. Stačí len šikovne nastaviť zrkadlo. Napríklad tak ako to v tomto prípade urobil s hercami režisér Roman Polák. Jedni sa potom môžu zabávať na tom, ako muž v rodine varí a štopká ponožky, zatiaľ čo jeho žena „nosí nohavice“. Druhí sa však bavia na niečom celkom inom.

LITERÁTI NA SCÉNE

      Divadlo Pôtoň je jedným z tých divadiel, ktoré hľadajú spôsoby ako skĺbiť divadlo, média, literatúru a vzdelávanie mládeže. Jeden zo spôsobov prezentuje svojou najnovšou inscenáciou Paperback v réžii Ivety Ditte Jurčovej (premiéra 10. 4. 2010). Paperback mapuje diela slovenskej literatúry, ktorých ústredným motívom je intímny vzťah muža a ženy v rôznych jeho podobách a etapách. Rámcujúcim príbehom vybraných úryvkov z literárnych diel je stretnutie mladej nádejnej recitátorky s mladým provinčným filmárom. Ich úlohou je vyrobiť film na tému slovenská literatúra... Veru, inscenácia hovorí o tých dielach našich literátov, ktoré sú pre veľkú časť dnešnej mládeže len „povinnou jazdou“ v škole.

KOMÉDIA O KUMŠTE

      Prvú slovenskú inscenáciu hry francúzskej autorky Yasminy Rezy Kumšt sme mali možnosť vidieť pred vyše desiatimi rokmi v bratislavskom Štúdiu L+S. A ešte stále sa tu hrá. Úspešne. Nedávno po tejto komédii o priateľstve troch mužov, o umení a neviditeľnej hranici medzi umeleckým majstrovstvom a podvodom, siahli v Martine. Pravda, v martinskom Slovenskom komornom divadle ju uvádzajú pod trochu pozmeneným názvom. Divákom ju ponúkajú pod hlavičkou Art (Kumšt), ktorá možno o čosi viac vychádza z originálu. Režisér Peter Mankovecký do postáv troch kamarátov obsadil hercov Martina Horňáka, Jána Kožucha a Františka Výrostka. Komorná inscenácia (premiéra 16. 4. 2010) im dáva veľký priestor na ukážku svojho hereckého majstrovstva. "V našej inscenácii nehľadáme odpoveď na otázku, či je čisté plátno umenie alebo nie. Jednoducho je to biely obraz. Rozprávame o troch mužoch, ktorých vzťahy sa postupne vykryštalizujú,“ uviedol dramaturg Róbert Mankovecký na okraj toho, čo možno od martinskej produkcie očakávať. Takže, keď sa povie kumšt, nemusí sa myslieť len a len na umenie. V Martine zdôrazňujú, že udržať si priateľstvo je niekedy tiež poriadnym „kumštom“.

NOVÁ DRÁMA / NEW DRAMA 2010

      Neklamným indikátorom faktu, že sa opäť blíži koniec divadelnej sezóny, sú festivaly. Ich tohtoročnú sériu u nás odštartoval festival Nová dráma / New drama 2010 zameraný na prezentáciu inscenácií súčasnej slovenskej a svetovej drámy. Jeho šiesty ročník sa uskutočnil v dňoch 11. – 15. 5. 2010 v Bratislave a v Žiline. Hlavnými usporiadateľmi bratislavskej časti podujatia boli Divadelný ústav Bratislava a Divadlo Aréna, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja. Hlavný festivalový program tvorilo deväť inscenácií slovenských divadiel a dve fínske inscenácie. Priaznivcov divadla a návštevníkov nášho hlavného mesta mal na festival upozorniť program Promo Nová dráma / New Drama 2010 odohrávajúci sa v jeho predvečer na bratislavskom Hlavnom námestí.

      Šiesty ročník festivalu prebiehal v duchu motta 3D – dráma, dramaturgia, dimenzia. To umožnilo po prvý raz predstaviť aj činoherné inscenácie s originálnou súčasnou textovou alebo javiskovou interpretáciou. Dramaturgická rada festivalu vybrala do hlavného súťažného programu z viac ako päťdesiatich ponúk inscenácie divadiel z Bratislavy, Trnavy, Prievidze, Žiliny, Martina, Banskej Bystrice a Košíc. O hlavnú festivalovú cenu udeľovanú medzinárodnou odbornou porotou sa uchádzali divadlá s týmito inscenáciami: HOLLYROTH, anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá (Slovenské národné divadlo), Od Maríny (Non.Garde Bratislava), Mikve (Divadlo Aréna), M.H.L. (PAT a Štúdio 12), A budeme si šepkať (Slovenské komorné divadlo Martin), Sarkofágy a bankomaty (Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica), Máša a Beta (Divadlo Jána Palárika Trnava), projekt.svadba (Stanica Žilina - Záriečie), Vĺčik (Štátne divadlo Košice).

      Už tradične bola súčasťou podujatia špeciálna programová sekcia Focus, v ktorej sa každý rok predstavuje súčasné divadlo jednej európskej krajiny. Tento rok sa zamerala na fínske divadlo, ktoré dobre nepoznáme. Focus Fínsko uviedol komornú monodrámu Tu je život vynikajúceho divadelného herca Taista Reimaluota v autorskej spolupráci režiséra Kristiana Smedsa a jednu z posledných premiér Tamperského robotníckeho divadla – inscenáciu hry súčasnej dramatičky Sirkku Peltola Malé peniaze.

      Počas festivalu sa uskutočnilo aj jedenásť sprievodných podujatí určených ako pre širokú tak aj odbornú verejnosť. Z nich k najsledovanejším patrilo finále súťaže Dráma 2009 – scénické čítanie finálových textov Trojboj. Okrem toho možno tiež spomenúť nekonvenčnú konferenciu NEROBTE Z TOHO DRÁMU! (Dramatické výzvy dneška), na ktorej domáci a zahraniční tvorcovia a teoretici prezentovali svoju tvorbu a názory na súčasné divadlo a drámu.

ENTER ŽILINA

      Po piatich rokoch festival prvý raz opustil hranice Bratislavy. Pod názvom Nová dráma / New drama 2010 Enter Žilina sa jeho časť uskutočnila aj v Mestskom divadle Žilina. Diváci v ňom (11. – 15. 5. 2010) mali možnosť vidieť vybrané súťažné inscenácie z aktuálneho ročníka podujatia. Toto premostenie medzi Bratislavou a Žilinou iniciovalo vedenie žilinského divadla. Na jeho okraj Martina Jesenská, riaditeľka Mestského divadla Žilina uviedla: „Je mi cťou a potešením zároveň, že ako divadlo orientujúce sa dramaturgicky na novú drámu, môžeme v tomto roku privítať festival Nová dráma u nás v Žiline. Festival si každým rokom získava väčšiu priazeň slovenských divadelníkov a divákov a láka na Slovensko zahraničných odborníkov z oblasti divadla. Vytvára tak priestor pre inováciu, otvorenie sa novým formám a novým zážitkom a pre porovnávanie sa, ktoré je také potrebné pre progres v tejto oblasti. Našim cieľom je oslovovať diváka bez predsudkov na oboch stranách, diváka otvoreného a bažiaceho po nových impulzoch, ktoré si od nás odnáša. Preto ma nesmierne teší, že Divadelný ústav prijal našu ideu, preniesť festival do prostredia Mestského divadla Žilina so zámerom vytvoriť tradíciu. Tradíciu tvorivej konfrontácie toho najzaujímavejšieho, čo sa na Slovensku v poslednom období vytvorilo.“

Súčasťou prehliadky v Žiline bola tiež vernisáž výstavy Tí, ktorí píšu pre divadlo. Autorom fotografií šestnástich súčasných slovenských dramatikov a dramatičiek (V. Klimáček, S. Štepka, D. Vicen, B. Uhlár, L. Kerata, E. Maliti-Fraňová, J. Bodnárová, R. Olekšák, S. Lavrík, Z. Uličianska a ďalší) je fotograf Ctibor Bachratý.

Prehliadku Nová dráma / New Drama 2010 Enter Žilina ukončilo Mestské divadlo Žilina premiérou inscenácie hry kontroverzného rakúskeho dramatika Petra Handkeho Podzemné blues v réžii Eduarda Kudláča.

CENY FESTIVALU

GRAND PRIX Nová dráma / New Drama 2010
Mariana Ďurčeková, Ján Luterán: PROJEKT.SVADBA
divadlo Stanica Žilina-Zárečie
réžia Ján Luterán a Mariana Ďurčeková

Zvláštna cena poroty za tímovú prácu na projekte
kol.: Sarkofágy a bankomaty
Bábkového divadla na Rázcestí, Banská Bystrica

Zvláštna cena poroty za individuálne spracovanie historickej témy a jazyka vo vynikajúcom podaní Roberta Rotha
HollyRoth anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá Slovenské národné divadlo, Bratislava

Cena študentskej poroty
HollyRoth anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá
Slovenské národné divadlo, Bratislava
réžia Rastislav Ballek

Cena Bratislavského diváka
Zuzana Palenčíková, Kamil Žiška: A budeme si šepkať
Slovenské komorné divadlo, Martin
réžia Kamil Žiška

CENY súťaže dráma 2009
1. miesto Lukáš Brutovský: Na obed
Gabriela Alexová: Drobný popkorn v noci
2. miesto (neudelené)
3. miesto Iveta Horváthová: Omrvinky

      V Bratislavskom Divadle Pavla Országha Hviezdoslava sa nehralo takmer dva roky (od jari 2007). Po presťahovaní sa Činohry SND do novej budovy, dostalo sa DPOH, ktoré kúpilo mesto Bratislava od ministerstva kultúry s podmienkou využívania na umeleckú činnosť pod pôvodným názvom, do rekonštrukcie. Podľa predstáv magistrátu mesta divadlo po otvorení nemalo mať stály divadelný súbor, ani byť scénou pre alternatívu. Jeho repertoár mali tvoriť predstavenia, ktoré vyberie komisia. Hrať sa v ňom malo začať od septembra 2009.
      Koncom roka 2008 mesto Bratislava vyhlásilo súťaž na prevádzkovateľa Divadla P. O. Hviezdoslava, ktorý sa o priestor dokáže postarať komplexne – po umeleckej aj ekonomicko-finančnej stránke. Víťazom výberového konania z ôsmich uchádzačov sa stalo občianske združenie Scene. Rozhodla o tom osemčlenná porota v dvoch kolách. Združenie Scene malo verejnosti predstaviť svoj program v septembri tohto roku, teda na začiatku divadelnej sezóny 2009/2010. Podľa vízie víťaza výberového konania sa mali v DPOH s kapacitou hľadiska 500 sedadiel konať aj tanečné a hudobné predstavenia. Dlho však bolo hádankou, či poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva výber odbornej poroty odobria. Na túto tému bolo veľa špekulácií. Napokon v máji 2009 bratislavskí mestskí poslanci rozhodli, že divadlo ostane v správe mesta ako nová príspevková organizácia s názvom Mestské divadlo Pavla Orságha Hviezdoslava. Aj keď fungovať by malo až od začiatku roka 2010, počas Bratislavského kultúrneho leta sa v ňom už hralo. Divadlo ožilo 11. 7. 2009. Predstavili sa tu českí herci Dagmar Havlová-Veškrnová a Peter Kostka, ktorí predviedli svoj kumšt v hre Chvíle pravdy.
     Druhé mestské divadlo v Bratislave by mala zriadiť na Suchom mýte, v bývalých priestoroch Divadla Astorka, firma IPR Slovakia. Prestavba a rekonštrukcia budovy niekdajšej Astorky, ktorú firma od mesta kúpila v roku 2003, mala byť druhou etapou projektu s názvom Astoria Palace.
     Zatiaľ sa teda hrá len v priestoroch Mestského divadla P. O. Hviezdoslava, hoci bez základnej divadelnej technológie a zase podľa iného rozhodnutia mestských poslancov. Predstavenia tu do konca roka 2009 na základe septembrového hlasovania mestských poslancov pripravuje Bratislavské kultúrne a infomačné stredisko. Teda budovu neprevádzakuje ani víťaz primátorom vyhlásenej súťaže, ani nová mestské príspevková organizácia.

      Uvedením hry Stefana Lindberga Láska (LAVV) v celoslovenskej premiére odštartovalo nitrianske Divadlo Andreja Bagara projekt divadelných inscenácií o súčasnej generácii násťročných (premiéra 5. 2. 2010). Majú pätnásť a už ich nebaví byť deťmi. Cítia sa ako idioti... Aspoň takto vnímajú správanie sa tých skôr narodených k nim. Oni chcú už skočiť do sveta dospelosti. Nájsť si lásky, realizovať svoje predstavy o šťastí. To je základ správy o svete a témach pätice gymnazistov, ktorí sú hrdinami spomínanej hry pre rovnako naladených divákov. Podľa nich vraj konečne normálne predstavenie, ktoré sa na nič nehrá! Nepoučuje. Je zakotvené v ich prostredí, ktorému dominuje „virtuálny svet compov“ a hovorí sa v ňom ich slovníkom. Ešteže má nitrianske divadlo toľko mladých hercov a Svetozár Sprušanský vie nájsť takúto hru, ktorá zaujme mladú generáciu na javisku aj v hľadisku.

      Každý z nás má svoje spomienky na detstvo a roky, v ktorých ho prežil. Má ich aj šestica hlavných hrdinov v autorskej absolventskej inscenácii Hurá, luxus! alebo Tie roky 90-te v bratislavskom Divadle Aréna (premiéra 13. 2. 2010), ktorá reflektuje posledné desaťročie 20. storočia. O čom bolo? Aké bolo? Čo sa v ňom udialo vo svete a čo len na jednom sídlisku? Vtedy sa napríklad deti hrali s legom a dospelí žasli pri správach o klonovaní ovce Dolly. Možno aj to sa dostalo do spomienok mladých divadelníkov, zástupcov generácie, ktorá svoje detstvo prežila počas jedného z najpestrejších desaťročí histórie ľudstva, ale aj nášho „malého“ slovenského sveta. A tak sa to mohlo stať súčasťou inscenácie o veľkej explózii nádejí či slobode a ich opakoch, lebo s dobrým vždy prichádza aj niečo zlé, s hodnotným aj nehodnotné. Len keby to nebolo niekedy také ťažké rozoznať!

      Do stredovekému Francúzska a blízkosti skupiny potulných komediantov sa dostanú diváci v Bábkovom divadle Košice pri sledovaní bábkovej rytierskej komédie Aucassin a Nicoletta (premiéra 19. 2. 2010). Aucassin je mladý princ zamilovaný do krásnej dievčiny. Nicoletta ho ľúbi tiež, ale jej neznámy pôvod ich láske nepraje. A tak sa obidvaja musia dostať cez mnoho prekážok (väzenie, divoký les, rozbúrené more, exotický palác) a prekonať veľa protivenstiev, kým zostanú spolu šťastní. Hra vznikla na motívy stredovekej francúzskej legendy a svojím dejom, v ktorom sa rytierske boje striedajú e lyrickými scénami, dokáže zaujať nielen deti, ale aj dospelé publikum.

      Pozoruhodnú hru o rozpade rodinných vzťahov, o potrebe lásky a o tom, ako nás vidina peňazí zaslepuje českého spisovateľa a dramatika Pavla Kohouta Erós v réžii Tatiany Masníkovej uviedlo v slovenskej premiére (26. 2. 2010) zvolenské Divadlo J. G. Tajovského. Súčasná hra z roku 2003 má pútavý príbeh. Kohout ho vytvoril na pôdoryse päťčlennej rodiny, ktorá zdedila majetok v reštitúciách po Nežnej revolúcii. Majetok je však v rukách zamilovaného starnúceho otca a jeho štyri deti s ním majú svoje sny, ktoré chcú uskutočniť ihneď. Zaujímavé charaktery týchto jednotlivých postáv sú zase výbornými hereckými príležitosťami pre plnokrvné stvárnenie. Toto rodinné psycho sa po prvý raz hralo pred necelými dvomi rokmi v Brne. Činohra Národního divadla Brno titul uviedla s Mariánom Labudom v hlavnej úlohe.

      Jedenásť rokov sa udeľovali najlepších tanečníkom na Slovensku prestížne Kvety baletu (1995 – 2006). Potom sa táto tanečná cena z nášho umeleckého časopriestoru vytratila. Až v jubilejnej 90. sezóne sa vedeniu Baletu SND v spolupráci s občianskym združením TAOS podarilo obnoviť tradíciu oceňovania najlepších osobností slovenského tanečného umenia. Vďaka za to patrí aj rodine českého tanečníka a choreografa Bedřicha Füssegera, ktorý v rokoch 1933 – 1947 pôsobil v SND v Bratislave. Jeho meno nesie samotná cena pre talenty spojená so štipendiom umožňujúcim víťazovi absolvovať tanečné kurzy v zahraničí. Môže ju získať tanečník už po roku pôsobenia na profesionálnej scéne.
      Nositeľmi nových cien už nemusia byť len Slováci. Za najlepších tanečníkov môžu byť odbornou porotou vyhlásení umelci, ktorí na Slovensku pôsobia minimálne tri roky. A tých je v našich súboroch stále viac nielen do počtu. Napríklad baletný súbor košického Štátneho divadla by bol bez sólistov z Ukrajiny, ktorí divákov nadchýnajú svojim umením tanca, úplne iným telesom.
      Prvých piatich nositeľov cien Tanečná osobnosť sezóny sme spoznali bezprostredne pred premiérou baletu Everest (5. 11. 2009) v SND. Porota zostavená z renomovaných choreografov a umeleckých riaditeľov baletných a tanečných súborov na Slovensku v kategórii klasický a neoklasický tanec za najlepšieho tanečného umelca vyhlásila Sergeja Jegorova z Baletu Štátneho divadla Košice (nominovaný za postavu Albrechta v balete Giselle a Tistana v balete Tristan a Izolda). Najlepšou sólistkou sa stala Viktória Šimončíková z Baletu Slovenského národného divadla (nominovaná za postavu Jefrosiny Starickej z baletu Ivan Hrozný). V kategórii moderný tanec triumfovali nezávislá tanečníčka Stanislava Vlčeková (za spoluvytvorenie a interpretáciu trojúlohy Eva/Afrodita/Helena v predstavení Jablko alternatívneho divadla Elle Danse a postavy v predstavení Hexen zoskupenia Debris company) a Tibor Trulík (za tanečný prejav a celkový interpretačný prínos v choreografiách Iné ráno a Be Bop) zo Štúdia tanca v Banskej Bystrici. V kategórii najvýraznejší talent cenu získal herec a tanečník Emil Píš (Muž v Hexene a Odysseus v Jablku).

      Minulý rok Slovenské národné divadlo po prvý raz sprístupnilo počas jedného dňa všetky priestory svojej novostavby širokej verejnosti. Podujatie, ktoré sa stretlo s obrovským záujmom, malo tento rok repete. Deň otvorených dverí v novej budove Slovenského národného divadla sa uskutočnil na konci novembra (22. 11. 2009). Túto nevšednú udalosť SND pripravilo v spolupráci s Tatra bankou, svojím generálnym partnerom pod mottom Chystáme sa na vašu návštevu. Celým Dňom otvorených dverí v koncepcii Pavla Smolíka návštevníkov sprevádzal v úlohe moderátora herec Činohry SND Richard Stanke.
      Počas dňa „D“ žila celá nová budova divadla. Okrem sál, v ktorých sa odohrávali predstavenia a koncerty, program prebiehal aj v sprístupnenom zákulisí, na všetkých poschodiach a vo foyer divadla. Všade tam mohli návštevníci Dňa otvorených dverí sledovať krátke vystúpenia členov všetkých troch súborov národného divadla.
      Činohra SND do bohatého programu prispela dvomi predstaveniami Shakespearovej komédie Trojkráľový večer alebo čo len chcete s vynikajúcim obsadením. Opera ponúkla koncerty najobľúbenejších árií a balet tanečnú rozprávku pre malých aj veľkých Popolvár. Predstavenia a koncerty sa uskutočnili v sálach, do ktorých sa celkovo zmestí viac ako 3 000 ľudí.
      Vo foyer novostavby sa uskutočnili aj dve autogramiády populárnych umelcov SND a originálny divadelný jarmok postavený z kulís. Svoje fotografie aj s venovaním tu záujemcom podpísali napríklad sólisti opery Jolana Fogašová, Ján Galla, Eva Hornyáková, Tomáš Juhás, Otokar Klein, Terézia Kružliaková, Martin Malachovský, Pavol Remenár, Sergej Tolstov a baletní majstri Klaudia Bittererová, Jozef Dolinský ml., Adrian Ducin, Romina Kołodziej, Mário Radačovský, Andrej Szabo a Nikoleta Stehlíková. Zo súboru činohry to zasa boli Alexander Bárta, Branislav Bystriansky, Gabriela Dzuríková, Vladimír Kobielsky, Ján Koleník, Ľuboš Kostelný, Ivana Kuxová, Tomáš Maštalír, Diana Mórová, Táňa Pauhofová, Zdena Studenková či Jozef Vajda.
      Programom ožilo aj námestie pred divadlom, kde sa uskutočnila módna prehliadka historických kostýmov. Pre deti boli pripravené tvorivé dielne.
      Počas dňa „D“ mali návštevníci aj možnosť zakúpiť si vstupenky na všetky predstavenia Opery, Činohry a Baletu SND za zvýhodnené ceny.
Deň otvorených dverí prilákal do SND vyše 5-tisíc návštevníkov. Tejto udalosti predchádzalo udeľovanie Cien Nadácie Tatra banky za umenie (21. 11. 2009). Ceny sa udeľovali po štrnásty raz. V kategórii Divadlo hlavnú cenu za scénografiu k opernej inscenácii Orfeus a Eurydika (SND) získal Boris Kudlička. Z ocenenia Mladý tvorca sa v tejto kategórii tešil člen Činohry SND Ondrej Kovaľ za titulnú úlohu v inscenácii Amadeus. Hlavná cena v kategórii Hudba sa dostala do rúk stálemu hosťovi Opery SND Daliborovi Jenisovi. A napokon spomeňme ocenenie Mladý tvorca v kategórii Literatúra, ktorú získal dramaturg Činohry SND Peter Pavlac za divadelnú hru Červená princezná (úspešne ju uvádza bratislavské Divadlo Astorka v titulnej úlohe so Zitou Furkovou).

      Prvý deň osemnásteho ročníka medzinárodného divadelného festivalu Divadelná Nitra uzavrelo oficiálne vyhlásenie výsledkov ankety DOSKY 2009. A po prvý raz v štrnásťročnej histórii tejto ankety sa dá hovoriť o veľkom prekvapení, keďže pred činohrou vyhrala opera. Viac než tridsať divadelných kritikov, teoretikov a kultúrnych publicistov svojim hlasovaním rozhodlo, že najlepšou inscenáciou sezóny 2008/2009 sa stal Gluckov Orfeus a Eurydika. V Opere Slovenského národného divadla ju režíroval Mariusz Treliński. Táto inscenácia má na svojom konte ešte jedno ocenenie, ktoré získal za scénografiu Boris Kudlička.
      Mnohých možno prekvapili aj výsledky ďalších kategórii. Ale umelci, ktorí si odniesli individuálne ocenenia, si ich dávno zaslúžili. Veď tohtoročnú Dosku za najlepší mužský herecký výkon získal Jevgenij Libezňuk z prešovského Divadla Alexandra Duchnoviča až po piatej nominácii. A najlepšia herečka sezóny Jana Oľhová z martinského Slovenského komorného divadla už bola na cenu nominovaná trikrát. Paradoxne obidvaja ocenenia získali za postavy, ktoré vytvorili mimo svojich materských divadiel. Jevgenij Libezňuk získal Dosky za postavu Lopachina, ktorého ako hosť stvárnil v nitrianskej inscenácii Višňového sadu. Herečka Jana Oľhová si zase Dosky prevzala za Sáru, ktorú si odskakuje hrať do inscenácie Mobil Mestského divadla Žilina.
      Cenou za najlepšiu réžiu bol ocenený Roman Polák, ktorý v Činohre Slovenského národného divadla inscenoval Annu Kareninovú. Kostýmový výtvarník Peter Čanecký si zase odniesol cenu za najlepší kostým k tejto inscenácii.
      Najlepšiu scénickú hudbu skomponoval Marián Čekovský k inscenácii Euripedesovej hry Medeia pre Činohru Štátneho divadla Košice.
      Za objav sezóny 2008/2009 označili účastníci ankety dvojicu tvorcov Kamil Žiška a Zuzana Palenčíková, ktorá vytvorila koncept inscenácie A budeme si šepkať pre Slovenské komorné divadlo Martin.

NOMINÁCIE na DOSKY 2009
Cena za najlepšiu inscenáciu sezóny 2008/2009
Inscenácia podľa románu Leva Nikolajeviča Tolstoja Anna Kareninová v réžii Romana Poláka
Činohra Slovenského národného divadla

Inscenácia opery Christopha Willibalda Glucka Orfeus a Eurydika v réžii Mariusza Trelińského
Opera Slovenského národného divadla

Inscenácia tanečného predstavenia na libreto Ondreja Šotha a Zuzany Mistríkovej Tristan a Izolda v réžii Ondreja Šotha
Balet Štátneho divadla Košice

Cena za najlepšiu réžiu sezóny 2008/2009
Mariusz Treliński
za réžiu opery Christopha Willibalda Glucka Orfeus a Eurydika v Opere Slovenského národného divadla

Michal Vajdička
za réžiu inscenácie Euripidesovej hry Medeia v Činohre Štátneho divadla Košice

Roman Polák
za réžiu inscenácie podľa románu Leva Nikolajeviča Tolstoja Anna Kareninová v Činohre Slovenského národného divadla

Cena za najlepší ženský herecký výkon sezóny 2008/2009
Jana Oľhová
za postavu Sary v inscenácii hry Sergi Belbel Mobil
Mestské divadlo Žilina

Dana Košická
za postavu Medey v inscenácii Euripidesovej hry Medeia
Činohra Štátneho divadla Košice

Zita Furková
za postavu Galiny v inscenácii hry Petra Pavlaca Červená princezná
Divadlo Astorka-Korzo ´90, Bratislava

Cena za najlepší mužský herecký výkon sezóny 2008/2009
Martin Huba
za postavu Karenina v incenácii podľa románu Leva Nikolajeviča Tolstoja Anna Kareninová
Činohra Slovenského národného divadla

Juraj Kukura
za postavu On v incenácii hry Viliama Klimáčka Komunizmus
Divadlo Aréna, Bratislava

Jevgenij Libezňuk
za postavu Lopachina v incenácii hry Antona Pavloviča Čechova Višňový sad
Divadlo Andreja Bagara, Nitra

Cena za najlepšiu scénografiu sezóny 2008/2009
Jaroslav Valek
za scénu k inscenácii Anna Kareninová
Činohra Slovenského národného divadla

Boris Kudlička
za scénu k inscenácii opery Orfeus a Eurydika
Opera Slovenského národného divadla

Pavol Andraško
za scénu k inscenácii hryMedeia
Činohra Štátneho divadla Košice

Cena za najlepší kostým sezóny 2008/2009
Peter Čanecký
za kostýmy k inscenácii Anna Kareninová
Činohra Slovenského národného divadla

Andryi Sukhanov
za kostýmy k baletu Tristan a Izolda
Balet Štátneho divadla Košice

Ján Kocman
za kostýmy k inscenácii Láska k trom pomarančom
Bábkové divadlo Žilina

Cena za najlepšiu scénickú hudbu sezóny 2008/2009
Michal Novinski
za hudbu k inscenácii Anna Kareninová
Činohra Slovenského národného divadla

Marián Čekovský
za hudbu k inscenácii Médeia
Činohra Štátneho divadla Košice

Jozef Vlk
za hudbu k tanečnému predstaveniu Hexen
Debris Company Bratislava

Objav sezóny 2008/2009
Inscenácia hry Rii Kotibal Žena cez palubu v rámci cyklu Mliečne zuby v réžii Adriany Totíkovej
Štúdio 12, Bratislava

Michal Németh za postavu Princa v inscenácii Láska k trom pomarančom
Bábkové divadlo Žilina

Mária Porubčinová za postavu Mařenky v inscenácii opery Predaná nevesta v Opere Slovenského národného divadla a za postavu Katreny v opere Krútňava v Štátnej opere Banská Bystrica

Kamil Žiška a Zuzana Palenčíková za koncept inscenácie A budeme si šepkať
Slovenské komorné divadlo, Martin

     
      Divadelná Nitra 2009 sa začala tanečnou inscenáciou Origine marocko-flámskeho režiséra a choreografa Sidi Larbi Cherkaouiho, ktorou chcel divákom odovzdať výsledok svojho zamyslenia sa nad vznikom civilizácie a nad osamelosťou ľudí v 21. storočí. A ambíciu odovzdať odkaz alebo preposlať dôležitú správu nemal v Nitre sám. Majú ju všetci účastníci tohto ročníka festivalu, lebo jeho leitmotívom je známy pojem z internetovej komunikácie Forward. Ešte presnejšie by sa dalo povedať Forward: Memory (Pošli / Prepošli pamäť).
      „Chceme obrátiť pohľad do minulosti, ako mnohé z postáv a autorov inscenácií, ktoré budeme tohto roku uvádzať. Pátrať po koreňoch a pôvode, konfrontovať súčasníka s jeho archetypálnym dedičstvom, skúmať hranice možného, hľadať súvislosti medzi minulosťou a prítomnosťou. Chceme tiež upozorniť na potrebu vyrovnať sa s minulosťou, odhaliť predsudky a prehrešky, kultúrne, politické a sociálne nánosy, nastoliť otázky zodpovednosti, uvažovať o miere viny a neviny, hriechu a odpustenia. Chceme sa pozrieť ako súčasná doba redefinuje tradičné kategórie krásy, vytrvalosti, statočnosti, lásky. Chceme sa tiež zamyslieť nad otázkami nasmerovanými do budúcnosti – zodpovednosť voči životnému prostrediu, úloha umenia, zmysel tradícií, osamotenosť človeka zaplaveného kultom konzumu a bariérami komunikácie. Chceme otvárať trezory a tajné archívy, pozrieť sa do zaprášeného zrkadla minulosti,“ píše sa na webovej stránke festivalu na tému spomínať a pamätať si.
      Z toho jednoznačne vyplýva, že dôvodov na uvedené profilovanie šiestich dní osemnásteho ročníka festivalu mali jeho organizátori niekoľko. Ale keby sme medzi nimi hľadali prioritu, tak by ňou zaiste bola Téma ´89. Pripomenutie si spoločensko-politických udalostí spred dvadsiatich rokov. Sprítomnenie si Nežnej revolúcie a toho, čo priniesla. Aký bol rok 1989? Čo nám dal? V čom nás sklamal? Čo zmenil? Ako ho vnímajú jednotlivé generácie a sociálne skupiny našej spoločnosti? Akí sme boli pred týmto rokom a akí sme dnes?Teda festival je nielen o našej prítomnosti, ale aj o minulosti, ktorá pred niekým môže ležať na stole ako nevybavený účet. Preto jej patrí jedna celá festivalová sekcia. Z toho dôvodu sa jej budú napríklad dotýkať aj multimediálny projekt Šanca ´89, ktorý pripravila Asociácia Divadelná Nitra v spolupráci s pražským Divadlom Archa alebo kompozícia divadelných hier s názvom Donaudrama, ktorá vznikla na medzinárodnom workshope dramatikov z krajín pri Dunaji.
      Projekt Šanca ´89 vznikol špeciálne pri príležitosti 20-teho výročia Nežnej revolúcie. Formálne vychádza z postupov dokumentárneho divadla. Kombinuje existenciálnu drámu s výtvarnou inštaláciou, využíva prostriedky drama-in-education, epického divadla, a pod. Hľadá novú divadelnú formu, novú „politiku vnímania pre estetiku zodpovednosti“, preto pracuje aj s rôznou mierou účasti divákov, divadelnú akciu spája s autentickou debatou politológov, politikov, sociológov.
      S dramaturgickým smerovaním Divadelnej Nitry 2009 výrazne korešponduje aj vizuál tohto festivalového ročníka. Jeho výtvarné riešenie spája dynamickú kresbu grafika s vizuálnymi prvkami IT sveta na podklade starej steny alebo dokumentu, ktorý je na viacerých miestach roztrhnutý, aby sa cez tieto roztrhané miesta dalo nakuknúť do temných zákutí ľudskej duše či do minulosti našej spoločnosti. A najlepšie je vyrovnávanie s minulosťou bez nostalgie. Jeho autorom je výtvarník Tomáš Vicen.
      Vráťme sa však k hlavnému festivalovému programu, v ktorom sa do istej konfrontácie dostávajú štyri domáce inscenácie s ôsmimi zahraničnými produkciami. Z domácej divadelnej tvorby sa najväčšej pozornosti tešila Anna Kareninová, ktorú režisér Roman Polák inscenoval v uplynulej sezóne na veľkom javisku Činohry Slovenského národného divadla. Okrem iného aj z toho dôvodu, že získala najviac nominácii na divadelné ocenenia sezóny Dosky 2009. Napokon zo šiestich nominácii premenila na ceny dve. Roman Polák si prevzal Dosky za najlepšiu réžiu a Peter Čanecký zvíťazil v kategórii kostým. Ale rovnakú pozornosť si zaslúžili aj vystúpenia ďalších domácich divadiel. Mestské divadlo Žilina na festivale odohralo Ženu z minulosti v hlavnej úlohe s Janou Oľhovou, čerstvou držiteľkou Dosiek za najlepší herecký výkon. Vo festivalovom vystúpení domáceho nitrianskeho Divadla Andreja Bagara s inscenáciou Višňového sadu si zase diváci mohli vychutnať hosťujúceho Jevgenija Libezňuka ako Lopachina, ktorého stvárnenie mu vynieslo Dosky za mužský herecký výkon sezóny. Domáci štvoricu doplnil bratislavský súbor Debris Company s tanečnou inscenáciou Hexen.
      Niečo výnimočné by sa dalo spomenúť aj pri každom zahraničnom hosťovi. Estónci z tallinského Teatra NO99 s inscenáciou Ako vysvetliť obrazy mŕtvemu zajacovi sa zúčastňujú festivalu po prvý raz. Komorné hudobno-výtvarné dielo Šesť stupňov talianskeho súboru Santasangre garantuje netradičný vizuálny zážitok a trochu ekologického zamyslenia sa nad tým, čo sa stane, keď sa teplota Zeme zvýši o šesť stupňov. Srbské divadlo (Atelje 212) sa v inscenácii Šopalovičovo kočovné divadlo zahráva s hranicami medzi fikciou a realitou pri hľadaní odpovede na otázku Ako je to s múzami vo vojne?. V portugalskej Eurovízii (Teatro Praga) zaznie až 35 jazykov, aby človek lepšie vnímal ten európsky babylon vzťahov. A napokon v netradičných priestoroch ako sú fitnes centrum, letisko či rockový klub, budú hrať súbory KoMa a ALKA z Maďarska (Faidra Fitness – antický príbeh adaptovaný na súčasné podmienky a dnešnú dobu), Národné divadlo z rumunského Temešváru (Choroba rodiny M. – rodinná dráma) a holandský Wunderbaum (Pivný turista – performance o výletoch anglických fanúšikov za lacným pivom do niektorých európskych štátov).
      Skrývať príjemnú festivalovú atmosféru len za dvere divadiel by bolo podľa organizátorov Divadelnej Nitry hriechom. Preto medzi sprievodnými podujatiami možno nájsť Divadelný jarmok s bohatým programom pouličných divadelných predstavení a mnoho iných akcií, ktoré divadlom, filmom, či obrazom oživujú rôzne kúty mesta Nitra aj našej pamäti.

      Divadlo Pôtoň, ktoré účelovo pôsobí mimo hlavného mesta Slovenska, si tento rok pripomína 10. výročie svojej existencie. Už v lete 2008 sa rozhodlo presťahovať z priestorov levickej kaviarne do kultúrneho domu, ktorý získalo do dlhodobého prenájmu v obci Bátovce pri Leviciach. Prenájom budovy je časovo ohraničený na 30 rokov, čo divadlu umožňuje kontinuálne a systematicky pracovať nielen na vlastných inscenáciách, ale aj na rozširovaní vzdelávacích projektov, ktoré doteraz divadlo vykonávalo výhradne v jednorázovo prenajatých priestoroch. Už počas predchádzajúcej sezóny v ňom uskutočnilo prvé predstavenia a workshopy. Ale nový priestor pod názvom Centrum umenia a kreativity, oficiálne otvorili až na začiatku sezóny 2009/2010. Súčasťou slávnostného otvorenia (19. 9. 2009) bola prehliadka piatich inscenácií, ktoré má Divadlo Pôtoň aktuálne v repertoári (Rozum a vášeň, Macbeth, Práve teraz!, Terra Granus, Nevesta hôľ), nočný koncert piesní z minulých aj súčasných inscenácií divadla (Play Poton) a prehliadka výstavy o desiatich rokoch činnosti divadla.
      Centrum umenia a kreativity (CUK) je zavŕšením niekoľkoročného úsilia divadla nájsť vhodný priestor, kde by sa popri tvorbe a uvádzaní vlastných inscenácii mohli konať aj ďalšie aktivity venované predovšetkým odbornej verejnosti pracujúcej v oblasti scénického umenia. Po rozsiahlych rekonštrukčných prácach nový „domov“ Divadla Pôtoň spĺňa kritéria moderného medzinárodného kultúrneho a vzdelávacieho centra s viacerými priestormi na tvorbu, prezentáciu či ubytovanie.

      Po rozsiahlej rekonštrukcii, trvajúcej viac ako sedem rokov, sa opäť hrá na prvej scéne Slovenského komorného divadla – v Národnom dome v Martine. Jej slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 19. 12. 2008 programom Načo je národu dom..., inscenovanými novinami z histórie Národného domu a Slovenského komorného divadla v réžii Petra Gábora.
      Národný dom, táto jedinečná, demokratická a polyfunkčná inštitúcia patrila v minulosti medzi najvýznamnejšie centrá kultúrneho, politického a sociálneho života na Slovensku. Stavba budovy sa začala na jar roku 1888 podľa architektonického návrhu staviteľa Blažeja Bullu. Oficiálne otvorenie Národného domu sa uskutočnilo 12. 8. 1890 v rámci Augustových slávností premiérou hry Márie Oľgy Horváthovej Stratená, ktorú autorka napísala pre túto príležitosť.
      Národný dom slúžil verejnosti viac ako storočie až do roku 2001, kedy sa dostal do stavebného, bezpečnostného aj technického havarijného stavu. Slovenské komorné divadlo (vtedy Divadlo SNP) sa muselo stiahnuť do priestorov Štúdia, ktoré boli k Národnému domu pristavené v rokoch 1987 až 1993. „Záchrana“ Národného domu sa realizovala od roku 2001 s cieľom prinavrátiť objektu pôvodnú podobu a obnoviť jeho funkciu ako sídla profesionálneho divadla s najmodernejšou divadelnou technológiou.

      Prvá premiéra sa na staronových doskách zrekonštruovaného Národného domu uskutočnila 20. 12. 2008. Príležitosť oživiť divadelné priestory a genia loci prvej scény Slovenského komorného divadla dostala dramatizácia experimentálneho románu Ladislava Nádaši-Jégého Cesta životom. Dramaturg a autor hudby Róbert Mankovecký o zámereinscenovať tento román povedal: „Jozef Svoreň, hlavný hrdina Jégého románu, preplával svojím životom s maximálnou snahou poslušne slúžiť režimu. Akémukoľvek režimu. Tak ako sto rokov pred ním plával slávny Jozef Fouché a sto rokov po ňom plávajú iní. Dnes. A je ich veľa. Veľmi veľa. Veľa Jozefov Svoreňov, ktorí ako verní psi slúžia svojim pánom len preto, že majú postavenie, peniaze, moc. Ale zvykli sme si za tie stáročia. Robíme to, čo je pre nás v danej chvíli výhodné, keď nás pritlačia k múru, tak vyjednávame. Pragmatizmus, alebo presnejšie jeho slovenský ekvivalent: „svorenizmus“, je každodennou súčasťou nášho života. Práve preto v Martine inscenujeme Jégého Cestu životom. A tiež z dôvodu, že autor svoj román situoval do malého župného mesta, kdesi na severe Slovenska, ktoré v mnohom pripomína Martin. A tiež aj preto, že náš príbeh sa začína roku 1873, teda v čase, keď sa objavili prvé úvahy o stavbe martinského Národného domu a v neposlednom rade aj z dôvodu, že miestom, kde sa odohrávajú najzásadnejšie míľniky života hlavného hrdinu je kasíno, tak veľmi podobné tomu nášmu, turčianskemu v Národnom dome.“
      Inscenácia vznikla v réžii Rastislava Balleka, ktorý ňou pokračuje v hľadaní stratených slovenských autorov a textov. Dramatizáciu pripravil v spolupráci s Petrom Pavlacom. O zvláštnom postavení tohto románu v slovenskej literatúre režisér Rastislav Ballek povedal: „V kontexte slovenskej literatúry je to jedinečný román, pretože v ňom absentuje etická mierka spoločenského života. K amorálnemu (anti)hrdinovi tam nevystupuje žiadna protiváha. Tento román nemá sudcu. Ani Boh, ani blížny, ani dejiny, ani spoločnosť nesúdia. Sudca ostáva mimo plochy toho románu, teda aj mimo javiska. Jégé veľmi naturalisticky opisuje spoločnosť, v ktorej nemožno rozpoznať zlo. Niežeby v nej prehrávali dobrí, ale v nej dobrí ani nie sú. Sú tam len silní a slabí. Ak nás morálka začína v boji o prežitie oslabovať, tak sa jej vzdáme, pretože nás znevýhodňuje v boji o prežitie.“

VEDA, vydavateľstvo SAV ako jednu z noviniek svojej tohtoročnej produkcie nedávno ponúklo tým, čo radi o divadle aj čítajú, bohato faktograficky naplnenú a fotograficky ilustrovanú publikáciu o trnavskom divadle, ktoré vzniklo v roku 1974 ako Divadlo pre deti a mládež a dnes nesie názov Divadlo Jána Palárika v Trnave.
      Zasvätený pohľad zvnútra divadla pôvodne plánoval napísať bývalý riaditeľ divadla Ladislav Podmaka, ktorý bol pri jeho zrode. Pre ťažkú chorobu už nestihol uskutočniť svoje plány. Myšlienku svojho manžela sa rozhodla zrealizovať Dagmar Podmaková tak, aby mohla písať z pohľadu pamätníka kritika-teatrológa. Od prvej inscenácie, ktorou bola Zahradníkova hra Prekroč svoj tieň, až po tú poslednú v sezóne 2005/2006 – Goetheho Urfausta.
      Kniha Divadlo v Trnave s podtitulom Ako sa hľadalo (1974- 2006) zachováva časovú postupnosť jednotlivých vývinových etáp tvorby, ale v rámci nej si autorka vytvorila dostatočný priestor na kapitoly a podkapitoly, ktoré už názvami prezrádzajú o čom bude reč. Pripomenula začiatky divadla, najmä však jeho postavenie v česko-slovenskom kontexte, o ktoré sa okrem dramaturgie, scénografie a hercov pričinili dvaja aktéri. Pomyslený dialóg Blahoslava Uhlára a Juraja Nvotu spolu s inými hosťujúcimi režisérmi (Peter Scherhaufer, Ondrej Šulaj) predstavoval zlatú éru trnavského divadla v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Rešpektovanú odbornou kritikou i divákmi. Obdobie po roku 1989 nazvala hľadaním identity v novej spoločnosti. Do Trnavy prichádzali noví herci, noví režiséri. Niektorí sa zdržali kratšie, iní dlhšie.
     Prednovembrové obdobie je spojené s mnohými menami slovenského divadla. Veľké postavy tu v začiatkoch vytvorili Zuzana Kronerová a Marián Zednikovič, neskôr sa nosnými hercami stali Štefan Kožka, Iveta Kožková, Anna Šišková i Peter Šimun, Vladimír Hajdu. V 90. rokoch Katarína Brychtová, Dagmar Sanitrová, Peter Kočiš a ďalší. S trnavským divadlom je nerozlučne spätý aj Jaroslav Filip. Po rokoch hľadania sa divadlo našlo svoju novú tvár. S tými čo vydržali od začiatku (Vladimír Jedľovský, Ján Topľanský, Ladislav Kočan), čo prišli neskôr (Táňa Kulíšková, Tibor Vokoun), s režisérmi Michalom Babiakom a Viktorom Kollárom, dlhoročnou dramatugičkou Mirkou Čibenkovou-Nvotovou a scénografom Jánom Zavarským.
      Súčasťou knihy sú stovky fotografií a scénických i kostýmov návrhov v čiernobielej farbe i farebnej prílohe, ilustrovaný súpis inscenácií, zoznam terajších i bývalých pracovníkov a dostatočné resumé v anglickom jazyku spolu s registrom mien a diel. Konečnú podobu 272 stranám knihy formátu A4 citlivo a s vkusom v službách divadla vtlačil grafik Fero Jablonovský.